Walter M. Miller: Svatý Leibowitz a vládkyně divokých koní., Laser : Plzeň, 2005.
Chválospev na Leibowitza namiesto úvodu
Walter M. Miller je pokladaný za klasika science-fiction literatúry. Určite tomu do veľkej miery napomohlo dielo, ktoré nami recenzovaný román predchádza: Chválospev na Leibowitza. Žiadny recenzent neopomenie, že kniha je dramaticky ovplyvnená udalosťami doby, v ktorej Miller knihu napísal. Ľudstvo nielenže vstúpilo do nukleárnej éry poháňané progresivistickými bludmi, ale navyše sa ocitlo uprostred studenej vojny, ktorá sa mohla veľmi ľahko premeniť na vojnu poriadne horúcu – a to len niekoľko rokov po najstrašnejšej vojne, akú zažilo. Veď v roku 1955, keď bola prvýkrát publikovaná prvá časť Chválospevu, bolo spustenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki ešte vnímané ako prítomnosť.
Keď napokon Chválospev v roku 1959 vyšiel (české vydanie prišlo v roku 1994), mal tri časti tvoriace samotné príbehy, nazvané: Fiat homo, Fiat lux, Fiat voluntas tua. Kniha sa okamžite stala kultovou, dodnes patrí medzi povinnú literatúru amerických univerzít.
Opisuje, ako nepoučiteľné ľudstvo spôsobilo atómový výbuch, ktorý zničil civilizáciu. Americký žid Edward Isaac Leibowitz konvertuje na katolicizmus – podobne ako samotný Miller – a založí mníšsky rád: Leibowitzovu albertiniánsku regulu, ktorá uchováva knihy, poznatky a vedomosti ako stredovekí mnísi. Z Leibowitza sa však neskôr stáva mučeník a potom svätec. Opátstvo zatiaľ uchováva Memorabiliá – knihy a poznatky spred plamennej potopy.
Vo Fiat homo opisuje Miller príbeh novica brata Francisa Gerarda z Utahu, odohrávajúci sa v 26. storočí. Brat Gerard sa dostane do sporu s opátom Arkosom, ktorý sa obáva, že Leibowitzove práce, ktoré Gerard objavil, môžu byť problémom pri Leibowitzovej kanonizácii, no nakoniec jej dopomôžu a Francis sa dostáva do Nového Ríma za pápežom po účasti na kanonizačnej omši. Gerarda nakoniec zabijú mutanti, osoby geneticky poškodené následkom nukleárneho výbuchu.
Vo Fiat lux, v 32.storočí prichádza v tomto svete k určitej renesancii. V tejto časti sú veda a technika na vzostupe. Zároveň je prenasledovaná Cirkev, ako aj mnísi, ktorí vzostup umožnili.
Fiat voluntas tua sa odohráva na konci 38.storočia, svet sa dostal do postmodernej éry. Prichádza k studenej vojne medzi Atlantickou konfederáciou a Ázijskou alianciou a neskôr k ďalšiemu nukleárnemu výbuchu. V knihe sa riešia viaceré etické otázky (eutanázia) a otázky dekadentnej postmodernej spoločnosti.
Brat Černozub
38 rokov trvalo, kým prišiel nový román týkajúci sa opátstva sv. Leibowitza a Millerovho post-nukleárneho sveta. Stalo sa tak v roku 1997 a český preklad, ku ktorému pridám pár poznámok nižšie, sa objavil v kníhkupectvách minulý rok.
Pritom treba priznať, že Sv. Leibowitz a vládkyňa divokých koní je skôr dielom náležiacim k fantasy literatúre ako priamo k science-fiction. Napriek tomu, že dej je umiestnený do budúcnosti – 1500 rokov po nukleárnej katastrofe – vychádza skôr z minulosti a vyznieva ako karikatúra na stredovek, v niektorých ohľadoch podarená a v niektorých nie, v každom prípade do veľkej miery ovplyvnená autorovým vlastným bojom o spásu svojej duše. Smutné konštatovanie, že autor nakoniec tento boj prehral a dopadol tristanovsky, keď spáchal samovraždu nezmieriac sa so smrťou svojej ženy, má svoj význam už preto, že Miller už v čase písania románu od katolicizmu odpadol, čo sa samozrejme v románe do veľkej miery prejavilo. Napokon dielo ostalo nedopísané a tak ho musel dokončiť Terry Bisson. Na druhej strane, Miller bol katolíkom značnú väčšinu svojho života a do diela preniesol nadobudnutú erudíciu. Pre nekatolíka môžu byť preto niektoré informácie poučné, nemusí – a to platí aj pre mnohých katolíkov – však porozumieť všemožným Millerovým odkazom a narážkam. Pre to, aby si čitateľ mohol toto dielo skutočne vychutnať sú potom poznatky katolicizmu, religionistiky, či histórie priam nevyhnutné. Inak sa musí uspokojiť so zaujímavým dejom. Hoci sa dá Millerovi mnohé vyčítať, tak určite nie prvoplánovosť. Dielo má svoju stanovenú štruktúru v ktorej sa každá kapitola začína príslušným pravidlom podľa reguly sv. Benedikta z Nursie.
Dej sa začína v známom opátstve sv. Leibowitza. Tu sa zoznamujeme s bratom Černozubom od sv. Juraja, obráteného nomáda a znalca rečí, ktorý tu pracuje v skriptóriu na evanjelizačnom projekte, ktorý mu určil opát kardinál Jarad. Komičnosť a irónia, s ktorou Miller narába v celom príbehu, sa prejavuje už tu, keďže Ctihodný Boedullus nebude práve najlepším textom na preklad, keďže nomádmi pohŕda. Černozubove pochybnosti, nomádska nespútanosť, povaha dieťaťa a neposlušnosť, ktoré sa premietnu v odpor k prekladaniu Boedulla, však vyústia v to, že Černozub chce opustiť Leibowitzovo opátstvo. Do toho však zasahuje skutočnosť, že opát Jarad musí odísť na konkláve, keďže pápež Linus VII. zomrel. A nakoniec odchádza aj samotný Černozub, ktorého si za sprievod vyžiada šedá eminencia Cirkvi kardinál Hnedáčik. Ten cestuje spolu s cudzokrajným osobným strážcom Wu-shinom a neskorším hlavným nomádskym šarfom Churom Honganom. Cestou stretávajú genetických mutantov – geňákov. Černozub s jednou z nich, zvanouc Aedrea poruší sľub čistoty, posledný, ktorý ešte neporušil. Brat Černozub je vôbec podivným hrdinom a ešte podivnejším mníchom, vo vnútri predsa len ostal viac nomádom ako rehoľníkom, čo podobne ako u iných postáv odráža Millerovu osobnú tragédiu. Pápež sa volí v exile vo Valane, ktorá je odkazom na Avignon. Okrem Hnedáčka vystupujú do popredia ešte kardinál Sorely Nauwhat, kardinálka N`orská a v pozadí je texarský arcibiskup kardinál Urion Benefez, rodinne spriaznený s vládcom centralizujúcej sa Texarskej ríše siedmym hanneganom Filpeom Harqom. Tu sa splietajú dohromady tiež nitky Hnedáčikovho veľkého plánu na zničenie moci Texarku, ktorý sa snaží postaviť nad cirkevnú moc a dostať Cirkev do svojho područia, využiť ju na svoje plány cez povýšenie svetskej moci.
Tu sú znalosti dejín a filozofie dobré pre lepšie pochopenie. Proti pôvodnému konceptu dvoch mečov vystupujú názory gnostikov ako Marsilius z Padovy, či Viliam Ockham. O podobnú absolutizáciu moci ide i Filpeo Harqovi a kardinál Hnedáčik chce takejto strate nezávislosti Cirkvi zabrániť. Určite nie náhodou pripomína táto dejová línia dejinný súboj medzi Bonifácom VIII. a francúzskym kráľom, spupným Filipom IV., podobne ako na iných miestach knihy, kde sa nachádzajú zjavné, či menej zjavné kontextuálne narážky. Ide však o karikatúru. Celkom zjavným príkladom je, že Hnedáčik cituje záverečné slová buly Unam sanctam.
Voliace konkláve je samo o sebe škandalózne, prekypuje Millerovou trpkou iróniou. Narušujú ho Valančania, choroby, jeden z účastníkov je dokonca zabitý Texarčanom, ani kardináli nie sú najvzornejší, napríklad kardinál Ri má manželku a dve konkubíny. Napokon je zvolený za pápeža miestny pustovník a mystik Amen Výr (v českom preklade je Drozdík, čo je dosť zlý preklad, ako upozornil Jan Regis Havliš, ktorý knihu recenzoval pre Fantasy Planet). Ten je zvolený len pod dojmom uplynulých udalostí a pre dlhú – čo je horšie, zrejme heretickú – reč, ktorá kardinálov odzbrojila. Napriek tradícii si necháva svoje meno a tak Amen I. začína svoj pontifikát. Sám je asketický excentrik, niečo medzi karikatúrou sv. Celestína V., majstrom Eckhartom a kmeňovým šamanom. Dokonca sa príležitostne premieňa na pumu. Hneď po svojom zvolení pápež Amen I. príde s tvrdými krokmi: ohlási návrat do Nového Ríma, uvalí kliatbu na Valanu do doby, kým sa prihlásia narušitelia konkláve. Neskôr však robí aj nepríjemné a hlúpe veci: napr. povolí svätenie žien napriek tomu, že nemá ani nemôže mať na to oprávnenie. Sorely Nauwhat, ktorý neskôr prešiel k Filpeovi, konštatoval na vrub jeho činnosti a zmenu zákona o pápežskej rezignácii: „Chystá si svoj vlastný odchod“. To patrí ku koloritu podivného pápežstva Amena I.
Texark túto voľbu odmieta a Benefezova strana odchádza z mesta bez uznania pápeža. Schizma a vojna sú vo vzduchu. Černozub sa vo Valane naopak opäť stretol s Aedrou a pokračoval v porušovaní svojich sľubov, neskôr sa dozvie, že Aedrea porodila deti.
Kardinál Hnedáčik po konkláve odchádza k nomádom ako vyslanec Cirkvi a splnomocnenec pápežov, dokonca je vysvätený na kňaza a biskupa palermského a dostáva do správy kostoly v nomádskej oblasti. Sprevádza ho Wu-shin a osobná stráž kardinála Ri. Hnedáčik si musí získať priazeň nomádov a tak sa zúčastní pohanského rituálu, aby ho kmene prijali, pričom nie je jasné, či je pre neho, ktorý je pôvodom podobne ako Černozub nomád, rituál spojený s vierou v bohyňu – vládkyňu koní, alebo len strategickým krokom pre získanie síl proti Filpeovi Harqovi. Hnedáčikovi sa to podarí, podobne ako odstránenie vplyvu texarského monsignora Sanuela. Podobne Hnedáčik pôsobí aj na iných miestach a tak vyzbrojuje geňákov. O tých sa Cirkev vždy starala a držala nad nimi ochranu, pretože pre svoje genetické vady boli prenasledovaní. Často tiež boli decimovaní Texarkom a tak sa teraz pridali na Hnedáčikovu stranu.
Od nomádov sa kardinál Hnedáčik vydáva za samotným hanneganom Filpeom Harquom. Arcibiskupobi Benefezovi ešte predtým oznámi, že sa ipso facto svojim buričským konaním exkomunikoval. Arcibiskup Benefez ho však vysmeje. Následne na audiencii u Filpea. Len čo cisár otvoril listiny od pápeža Amena I., spustil na kardinála Hnedáčka zúrivý výstup. Hnedáčika donútili násilím kľaknúť si pred texarským hanneganom a jeho stráž mu priložila k hlave pištoľ. Bývalý strážca kardinála Ri We-ge sa pokúsi Hnedáčka spolu s Černozubom zachrániť, ale texarská stráž ho zabije. Černozub s kardinálom sú uväznení a donútení podpísať, že Amen I. bol len podvodný pápež a teda pápežom nebol. Hnedáčik s Černozubom sú odsúdení podmienečne na smrť a budú popravení, ak ešte vstúpia do Texarku. Amen I. medzitým rezignuje. Hnedáčika zvolia v neprítomnosti pápežom, ale ako výborný, ak nie najlepší znalec práva svojej doby – opäť narážka na Bonifáca VIII. – voľbu neprijíma. Uvedomuje si, že musí byť riadne zvolaný koncil. Ten nakoniec zvolí kardinála Hnedáčika pápežom ako Amena II. Následný pokus o atentát na nového pápeža sa nepodarí a Amen II. Episcopus Romae servus servorum Dei, omnibus electis domini ipsis fidelibus in una Ecclesia vera Catholica atque Apostoliqua credentibus, qui subsunt nobis secundum Petrum unicum pastorem vydáva bulu Scitote Tyranum, v ktorej potvrdil exkomunikáciu a odsúdil Filpea a Benefeza. Filpea detronizoval a vyhlásil proti nemu krížovú výpravu spojenú s odpustením hriechov.
Veľká krížová výprava sa začína. Ak chcete vedieť, ako dopadla, či pápež Amen II. dokázal poraziť vládcu Texarku a či sa Nový Rím stal opäť dôstojným sídlom pápeža alebo zhorel v ohni vojny, či bola nezávislosť pápežského stolca bola uchovaná, ako dopadol príbeh večne pochybujúceho – teraz už kardinála – Černozuba zoči-voči krutým bojom, alebo ako skončila genetická mutantka Aedrea, siahnite po tejto knihe. Tá je síce svojím dejom zaujímavá a podnetná, ale na druhej strane, ak by nebola do veľkej časti odrazom tragédie jednej duše, nemusela prísť o svoju veľkoleposť.
Peter Frišo
uverejnené v časopise Impulz
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára